Zážitky

Dva diviaky.

V mesiaci December sme išli spolu s kamarátom pozrieť na diviaky, ja som ostal stáť na zvážnici, keď oproti mňa som zbadal pohyb v mladom smrekovom poraste. Prvý diviak vystrčil hlavu, po rane ostal ležať, za pár sekúnd vystrčil hlavu aj druhý diviak, tak isto som vystrelil, aj tento ostal ležať. Po príchode môjho kamaráta poľovníka asi po15 až 20 minút, som mu ukázal na dvoch strelených diviakov. Ako sme spolu hovorili, odrazu, jeden z diviakov pohol zadnou nohou a začal sa šmýkať po snehu na sklonenej zvážnici. Chcel som ho dostreliť, ale on mi sklonil guľovnicu, aby som nevystrelil, že už aj tak zhasne. Asi po pár sekúnd diviak vyskočil a ušiel. Po stope sme išli asi 2 km ale viac sme ho nenašli. Takže sme sa vrátili a mali sme len toho prvého, ktorý bol strelený na hlavu medzi oči.

Za svitania na diviaky.

Teplé leto a krásne počasie nás vylákalo na prechody, kde sa vracali diviaky z paše z rolí, do úzkej dolinky z potôčkom pod Strážovom v Strážovskej hornatine. Neubehlo ani pol hodiny a už za svetla sme počuli šramot. Ku kamarátovi, ktorý sedel za potôčkom prišla diviačica s mladými asi na dva metre a ostala stáť. On bez mierenia na jedno diviača vystrelil, ktoré na mieste ostalo zasiahnuté.. Ostatné diviačatá skákali zpäť ako keby boli na strunách.. Nevedeli sme pochopiť, ako tak blízko mohla diviačica prísť k nemu a ho nezavetrila. Bol zážitok z rannej poľovačky.

© 2018 Oskar. All Rights Reserved. Designed By Milan Filadelfi

Free Joomla! template by L.THEME